Príbeh kaplnky

Každé miesto má svoj príbeh a kaplnka Svätej rodiny nie je výnimkou. Stála tu celé desaťročia ako symbol viery a blízkosti Boha. Postupom času však začala chátrať a hrozilo, že jej význam sa stratí v zabudnutí. Dnes sa k nej vraciame, aby sme jej príbeh znovu rozpovedali – od jej vzniku až po obnovu, ktorá jej prináša nový život.

Cesta k obnove

Kaplnku svätej rodiny dal v roku 1890 postaviť vojak Belovics Mihály (Miska bácsi).V nasledujúcich kapitolách v sekcií Príbeh kaplnky sa môžete dočítať o histórii kaplnky, o jej osude v priebehu rokov aj o ceste k jej obnove.

Vznik kaplnky

Roľník Baluska (alebo podľa iných zdrojov roľník Belovics) šiel s plne naloženým vozom obilia po ceste smerom od Vlčian do Šale. Počas cesty križoval železnicu, pravdepodobne v mieste dnešného železničného priecestia v Šali smerom na Vlčany. Počas transportu obilia sa strhla búrka a šľahali blesky. Kone sa splašili a po prekonaní železničnej trate cestou dolu sa povoz stal neovládateľným a prevrhol sa  do 6 metrov hlbokej jamy. Nehoda sa skončila zázračne dobre. Na znak vďaky bola v roku 1890 postavená táto kaplnka*. Nechal ju postaviť vojak Belovics Mihály (Miska bácsi).

Prečo sa postavila kaplnka celkom ďaleko od miesta nešťastia? Pretože tam mala svoje pozemky rodina, ktorej sa vyhlo nešťastie počas nehody.

*Príčinou nehody bolo prekonávanie vyvýšenej železničnej trate. Za vznik kaplnky vlastne môže prvý uhorský železničný zákon z roku 1836, ktorý určil 12 hlavných železničných tratí, ktoré sa majú vybudovať v Uhorsku. V roku 1844 bola vydaná koncesia na výstavbu trate Viedeň-Bratislava-Šaľa-Pešť. V roku 1847 bol vybudovaný železničný most pri Trnovci, v roku 1850 bola daná do prevádzky železničná trať v Šali.

Územie južného Slovenska, kde mala viesť železničná trať, bolo často postihnuté záplavami. (V priemere každých 5 rokov bola veľká povodeň.) Preto  ako obranu proti spodnej vode a proti záplavám vytvorili spevnenie a navýšenie železničného spodku nad úroveň okolitého terénu o 6-10 metrov. (Najmä ak sa jednalo o časti trate v blízkosti riek, ktoré sa opakovane rozvodňovali, čo bol prípad aj vtedy neregulovanej rieky Váh.) Pri križovaní vyvýšenej železničnej trate smerom od Vlčian bolo treba najskôr vystúpať hore 6  metrov a neskôr to isté prevýšenie zísť dole. Ale cesta dole kopcom z násypu s naloženým vozom bolo niekedy problematické …

Život kaplnky do roku 1993

O živote kaplnky do roku 1993 vieme toho veľmi málo. Konali sa tu tzv. krížové dni*

– okolo nej chodila procesia.

* Krížové dni sú tri dni pred slávnosťou Nanebovstúpenia Pána (čiže 37. až 39. deň po Veľkej noci). Cirkev koná procesie do polí s krížom na čele sprievodu (preto sa aj nazývajú „krížové“ dni) a prosí o požehnanie siatin. Aby Boh doplnil, čo človek už nemôže: dať jasné počasie, alebo v suchom počasí zase zúrodňujúci dážď.

V roku 1937 (ako je uvedený letopočet na štíte kaplnky) bola kaplnka pravdepodobne opravovaná. Kaplnka sa nachádzala dlhú dobu mimo územia Šale. (Keď sa začalo stavať Duslo v roku 1958, mala Šaľa len 5 000 obyvateľov.) V lete roku 1968 nastal v spoločnosti odmäk, pri kaplnke sa opäť zorganizovala procesia. Pred procesiou kaplnka prešla miernou skrášľovacou procedúrou. Narýchlo sa odstránili najviditeľnejšie problémy – kaplnka sa upratala a vymaľovala . V rámci tzv. normalizácie v 70-tych rokoch 20.st. sa kaplnka rozhodne nemala dobre.

Niektoré neoverené  informácie dokonca hovoria o tom, že kaplnku od zbúrania zachránilo to, že bola zanesená vo vojenských mapách ako orientačný bod. V súčasnosti podľa vyjadrenia MOSR kaplnka neslúži ako orientačný bod.

Nemala dvere a bola voľne prístupná, čo občas využívali  obyvatelia  blízkej bytovky ako aj potulné psi, zvyčajne na vykonanie malej, či veľkej potreby.

Niektorí pamätníci priznali, že dlhé roky hoci takmer denne  chodili okolo kaplnky, ktorú ale vôbec nevnímali. Osud chátrajúcej kaplnky im ani neprišiel na rozum.

Oprava kaplnky v roku 1993

Impulz pre opravu šalianskej kaplnky prišiel z Trnovca nad Váhom. Vtedy študent elektrotechniky Ján Horváth bol členom skupiny šalianskej kresťanskej mládeže, ktorá pomáhala v Trnovci žijúcej matke  s postihnutým synom. Postihnutý chlapec sa zaujímal o históriu, o.i. poznal všetky kaplnky v okolí a bolo mu ľúto, že kaplnka v Šali (vtedy na konci Mlynárskej ulice) je zanedbaná, vlhká a plesnivá. Veľmi mu to ležalo na srdci. Situácia s kaplnkou bola neveselá, nedôstojná. Ján Horváth, ktorý chodil pomáhať do Trnovca, sa stretával s chlapcom a zároveň často chodil okolo kaplnky k Váhu. Jedného dňa sa rozhodol kaplnku trocha zveľadiť. Ako študent nemal potrebné peniaze na nákup stavebného materiálu, a tak chodil od domu k domu a prosil o finančný príspevok. Žiadna veľká sláva to nebola, ale predsa sa mu niečo podarilo vyzbierať. A mohol začať. Sám. Situácia nebola ale príliš žičlivá . Ľudí oprava kaplnky nezaujímala, pomoc a ochota okolia bola skôr výnimočná. Nakoniec sa podarilo požičať miešačku. Suseda pri kaplnke cez ulicu Anna Bobóšová (rod. Kopáčiková) poskytla na svojom dvore zázemie pre opravu kaplnky. Tu „parkovala“ zapožičaná miešačka, tu sa hasilo vápno a skladoval stavebný materiál a náradie. Janko mohol začať opravovať. Začínal sám. Neskôr sa pridal Ján Horňák. A ešte neskôr ďalší traja chlapci zo skupiny Stopári. A už bolo veselšie a nakoniec sa na návrh Jána Horňáka z jednoduchej opravy stala oprava dôkladnejšia.

            Po vyprataní a vyčistení kaplnky bola najväčším problémom nadmerná vlhkosť v múroch. Vlhkosť sa do múrov dostala najmä zdola vzlínaním. Preto sa zrealizoval  výkop do hĺbky 0,5m okolo múrov ako zvnútra tak aj zvonka. Výkop sa zasypal kamením. Zvonka okolo múrov sa vyhotovil okapový chodník, vnútri sa zhotovila betónová podlaha. Opravil sa vrch múrov pod strechou a klenba kaplnky (oceľové oblúky, drevené dosky s trstinou a omietka). Otĺkla sa vlhká a plesnivá omietka múrov. Nahodila sa nová omietka. Ponechala sa  plechová strecha. Architekt Imrich Pleidel zabezpečil osadenie dverí a dvoch malých okien.

            Chlapci opravili kaplnku počas leta 1993 zhruba za tri mesiace. Robili ako len vedeli a ako vládali. Bezplatne, bez poďakovania, bez uznania.

Potom sa Ján Horváth oženil a presťahoval do Veče. Odovzdal kľúče od kaplnky pani Helene Hlavatej, ktorá sa so svojim manželom starala o kaplnku ďalšie tri desaťročia.

Život kaplnky v období 1993 – 2021

V tomto období kaplnka živorila. Nijaký náboženský život sa v jej okolí nekonal. O kaplnku sa starali manželia Hlavatí. Občas upratali, vyvetrali, vymenili kvety apod. Pani Helena Hlavatá si pamätá, ako raz na jar po rýchlom odmäku snehu sa kaplnka zaplavila ľadovou vodu. A ako túto vodu dávali preč z kaplnky.

Inak kaplnka žila svojim nenápadným životom. Nikto si ju nevšímal. Sem tam vandali vypáčili dvere, poškodili mreže na oknách, znečistili vnútro kaplnky ako aj jej okolie.  Ľudia opäť chodili okolo kaplnky bez povšimnutia. A ako mi sami povedali, kaplnka sa stala pre nich neviditeľná. Jednoducho ani netušili, že existuje. Podobne ako roky predtým…

Oprava kaplnky v rokoch 2021 až 2025

Galéria

Na počiatku tejto opravy bola pani Helena Hlavatá, ktorá prostredníctvom svojho syna Petra oslovila a poverila Petra Kellera stavebnou obnovou. Pre ňu je osud kaplnky srdcovou záležitosťou. Ona bola tým motorom, ktorý rozbehol potrebnú opravu. Kaplnka nebola v dobrom stave a akoby prestávala žiť. Ošarpaný, poškodený, spustnutý výzor, vlhké steny s opadanou omietkou, rozpadajúca sa drevená lavica vnútri,…

V júli 2021 začali prvé úvahy ohľadne jej obnovy. Pri kaplnke prebiehali debaty a konzultácie s rôznymi odborníkmi (pamiatkári, odborník na vlhkosť v budovách Ing. Jozef Bako +, stavbyvedúci a ďalší. Úvodná správa „Ako ďalej“ vznikla v 7/2021. Čo všetko bolo treba urobiť a v akom časovom slede. V prvej časovej etape sa obnova zamerala na odstránenie nadmernej vlhkosti v stenách. Cieľom bolo ukončiť prísun nechcenej vlhkosti zdola ako aj prísun vlhkosti zhora, zabrániť vzlínaniu kapilárnej vlhkosti stenami a zaistiť funkčnú a historicky primeranú strechu.

Mládežníci od Tomáša Benkoviča otĺkli vnútornú omietku stien a 9/2021 sa realizovala chemická injektáž vlhkých stien.* (Injektáž zrealizovala firma Grizzly.)

Nasledovala výmena strešnej krytiny(pálená strešná taška bobrovka tehlovej farby). Bolo však treba na jej výrobu a dodanie čakať. Potom  sa čakalo na pokrývačskú firmu. Táto strecha je maličká, no o to viac tam bolo náročných detailov. Preto sa počkalo na osvedčeného skúseného pokrývača. Ako sa v branži hovorí – na pána pokrývača, na Ladislava Pavloviča z Matúškova. Výmena plechovej krytiny za klasickú pálenú strešnú tašku bobrovku sa uskutočnila v apríli 2022.

Po prerušení prísunu vlhkosti zdola ako aj zhora bolo treba čakať, než vyschne murivo kaplnky. Až potom sa mohlo začať s novými vnútornými omietkami. Murivo bolo veľmi vlhké. Predpokladala sa doba vyschnutia muriva hrubého 45 cm dve letné obdobia. V tomto prípade        bolo treba odstrániť (vysušiť) z jedného metra štvorcového steny 100-120 litrov vody!  Koniec čakania malo určiť kontrolné meranie vlhkosti v murive. Medzitým ale uznávaný a ochotný odborník na vlhkosť Jozef  Bako zomrel. (Chýbal a chýba nám ako aj mnohým iným. Pre šaliansku farnosť Jozef nezištne vykonal viac odborných expertíz, konzultácií, návrhov ako aj meraní vlhkosti v múroch.) Kontrolné meranie teda už neprebehlo, preto sa pre istotu predĺžil čas na vysušenie muriva.

Murivo bolo dostatočne suché koncom leta 2024. Petr Keller bol ale v tej dobe po  úraze ruky a nevedel sa manuálne venovať kaplnke. Prípravné „projekčné“ práce však pokračovali. Cez zimu 2024/25 sa upresňovali a pripravovali jednotlivé okruhy prác. K týmto konzultáciám bol prizvaný architekt Andrej Csillag, ktorý významne pomohol svojimi radami a názormi, a neskôr aj navrhol a zhotovil  celopresklené dvere s nerezovým rámom.

Veľmi pekné spomienky sú na pani Rozáliu Ferenceiovú – Rózsi néni. Ona bývala v rodinnom dome, najbližšie ku kaplnke. Veľmi ochotne a nezištne poskytovala elektrinu a vodu, čo bolo potrebné pre chemickú injektáž a pre opravu strechy. Keď Rózsi néni vo svojom vyššom veku odišla a situácia s možnosťou napojenia sa na elektrinu a vodu sa výrazne zmenila. No našlo sa riešenie. Norbert Hatvanyi, ktorý má rodinný dom tesne za spomenutým domom Rózsi néni, ochotne nahradil stratený zdroj elektriny a vody. Od neho sa ťahala elektrina a voda na obnovu kaplnky v roku 2025.

V prvej polovici apríla 2025 sa uskutočnilo dôkladné očistenie vnútorných ako aj vonkajších povrchov muriva kaplnky vodným tlakovým lúčom (tzv. vapka). V druhej polovici apríla nastúpil murár Michal Borovský z Diakoviec a začali sa robiť vnútorné sanačné** omietky, hrubá oprava muriva a vonkajších omietok.

Začiatkom mája začali práce na terénnych úpravách v okolí kaplnky. Terén v tesnom okolí kaplnky bol spádovaný smerom ku kaplnke, čo malo za neželaný dôsledok dotovanie  kaplnky vlhkosťou po výdatných dažďoch či po roztápaní snehu. Terénne úpravy mali za cieľ okrem skrášlenia okolia kaplnky vytvoriť rovinu, čím by sa zamedzilo stekaniu zrážkovej vody po povrchu terénu ku kaplnke. Ako ochrana pred nechcenou nadmernou vlhkosťou v tesnom okolí kaplnky sa umiestnili pod úroveň terénu v tesnej blízkosti kaplnky dva kusy plastových vsakovacích boxov rozmerov 0,3 x 0,6 x 0,6m.

V dôsledku vytvorenia roviny v okolí kaplnky vznikli výškové rozdiely v náväznosti na okolie (parkovacie miesta pred rodinným domom pri kaplnke a trávnatá plocha pod lipou, ktorá je v bezprostrednej blízkosti kaplnky).

Výškový rozdiel pod lipou sa riešil vytvorením múrika z drevených kolov. Výškový rozdiel u parkovacieho miesta bolo treba riešiť aj s ohľadom na prípadné zaťaženie vozidlami krajnej zóny parkovacej plochy. Preto sa zvolilo riešenie pomocou cestných betónových obrubníkov uložených na betónový pás.

Najmä pri terénnych úpravách sa prejavila nezištná podpora mesta prostredníctvom referenta dopravy a technických činností Miroslava Políčka. Ťažko si predstaviť terénne úpravy bez bagra, bez odvozu nadbytočnej zeminy, bez poskytnutia lavičky apod.

Počas betónovania pribudol k Petrovi Kellerovi  druhý brigádnik  Tibor Gubica. Manželia Gubicovci zvykli chodiť okolo kaplnky zo svojho domu do mesta. Raz Zuzana   Gubicová pri tejto prechádzke s manželom „vybavila“ svojmu manželovi fušku na kaplnke. Tibor nastúpil hneď na druhý deň a veľmi veľa pomohol. Ako skúsený maliar sa venoval najmä dokončeniu povrchových úprav vnútri ako aj zvonka kaplnky, ale aj terénnym úpravám a všetkému, čo bolo treba.

Kaplnka bola do tej doby v zásade neviditeľná. Pár ľudí si ju všimlo len v tej súvislosti, že pred ňou zvyklo stáť zaparkované osobné auto, ktoré dovážalo stavebný materiál a  odvážalo nepotrebné veci a ktoré bolo akousi pojazdnou dielňou.  Keď ale Tibor začal natierať vonkajšie múry, kaplnka sa rozžiarila a zrazu si ju okoloidúci začali všímať, kaplnka zrazu akoby začala pre okolie existovať. Tibor nám rozžiaril kaplnku. Tibor je aj výborným spevákom, takže keď pracovali spolu na kaplnke, Petr si nemusel priniesť rádio. Tibor sa takmer vždy pustil aj do nejakej pesničkyVtedy akoby bolo zapnuté „Magyar Mulatós Rádió“ s peknými melódiami. Sem tam sa zastavili aj okoloidúci a započúvali sa. S Tiborom na kaplnke bolo dobre.

V druhej polovici mája pokračovali terénne úpravy (vrátane osadenia lavičky) a dovoz černozeme pred položením 40m² trávnatých kobercov (5/2025). Potom bolo treba čerstvý trávnatý koberec polievať a polievať.  S tým veľmi pomohol Tomáš Benkovič s Danou Margitfalviovou. Jedno polievanie znamenalo, že Tomáš došiel s autom s prívesným vozíkom pred dom Kellerovcov na Záhradníckej ulici. Tam bola uskladnená 1 000 litrová nádrž, ktorá sa naložila na prívesný vozík a za 20 minút sa naplnila studničnou vodou. Po naplnení nádrže sa auto s vozíkom presunulo ku kaplnke, kde sa 1 000 litrov vody použilo na poliatie 40 m²    trávnatého koberca. (Teda ako keby nárazovo napršalo 25 mm zrážok, čo predstavuje extrémne intenzívny  dážď). Od položenia trávnatého koberca za dva mesiace do konca júla sa polievalo celkom 15x, teda priviezlo sa 15 000 litrov vody.

Koncom mája sa začal sa riešiť interiér kaplnky a osadili sa celopresklené dvere . Tie sa zvolili za účelom vizuálne otvoriť kaplnku a tým ju „sprístupniť“. Zámerom nebolo kaplnku uzatvoriť za nepriehľadné dvere.

Po vnútornej maľovke sa zhotovila podlaha. (Na pôvodnú betónovú podlahu sa položila hydroizolácia EPDM, na ktorú sa rozvrstvilo 30 mm piesku, na ktorý sa položila dlažba z pálenej hliny.)

Pani Ondrejková v blízkom rodinnom dome na Broskyňovej ulici skladovala po dobu opráv sošky vynesené z kaplnky pred započatím opráv. Sošky sa preniesli späť  do kaplnky a začali debaty o vybavení jej interiéru. V polovici júna bola pri kaplnke porada  aj za účasti vdp. Stanislava Lieskovského, hlavnej iniciátorky obnovy kaplnky pani Heleny Hlavatej, Tibora a Zuzany  Gubicovcov a Petra ako hlavného realizátora a organizátora prác. Hlavnými otázkami stretnutia bolo doriešenie interiéru, nápis na štíte a termín opakovanej posviacky.

Tráva sa uchytila, osadili sa aj pôvodné (opieskované a natreté)  mreže na okná, osadili sa sošky zvnútra kaplnky do oboch okien a dozrieval konečný návrh interiéru. Zvolilo sa jednoduché (až minimalistické) riešenie s heslom „menej je viac“ , teda snaha bola nepreplácať interiér. Vnútorné zariadenie tvorí kríž, súsošie svätej rodiny a váza s  kvetinou. Veľmi peknú vázu venovali manželia  Gubicovci , kvety naaranžovali v kvetinárstve Šaľa na Vlčanskej ulici. Kríž a súsošie sa „vznášajú“ vo vzduchu. S týmto umiestnením pomohol sused Petra – strojár Peter  Prvák. Vyhotovil nenápadné kovové konštrukcie, ktoré podopierajú kríž a súsošie. Interiér aj exteriér  kaplnky bol hotový 23. 7. 2025  . Ale aj tak sme ešte neboli v cieli.

Postupne za pochodu sa vyskytli návrhy na:

–  vnútorné nasvietenie kaplnky

– poskytnúť informácie o kaplnke – osadenie QR kódu  a vypracovanie webstránky  o histórii kaplnky

– zhotovenie nápisu na štíte kaplnky

* Chemická injektáž je jedna z metód podrezávania muriva za účelom prerušenia kapilárneho vzlínania v murive. Podstata tohto postupu spočíva v navŕtaní otvorov do steny v určitých pravideľných vzdialenostiach. Do otvorov sa pod tlakom aplikuje chemická emulzia ktorá sa vsiakne do okolitého muriva do určitej vzdialenosti. Emulzia po svojom skryštalizovaní zabráni kapilárnemu vzlínaniu vlhkosti v murive. Otvory sú navŕtané v takom geometrickom usporiadaní, že účinný dosah          emulzie z jedného vrtu sa prekrýva s účinným dosahom emulzie zo susedného vrtu. Takto vzniká súvislá zábrana proti vzlínaniu vlhkosti v murive. Takto sa „podrezali“ vlhké steny kaplnky.

** Sanačné omietky sa aplikujú tam, kde je alebo hrozí zvýšená vlhkosť muriva. Sanačná omietka umožňuje zvýšené odparovanie vlhkosti z muriva. Podstata fungovania sanačných omietok je v tom, že majú v sebe väčšie póry. Keď sa odparuje voda z muriva, tak po odparení vody ostávajú v omietke minerály, ktoré spôsobujú tzv. zasolenie muriva a omietky, čo v pokročilom štádiu zasolenia spôsobuje deštrukciu. Väčšie póry v sanačných omietkach sú väčším priestorom na ukladanie minerálov z odparenej vody. Zasolenie sanačnej omietky trvá podstatne dlhšie.

            Aby sa nezamedzilo prípadnému vysychaniu muriva, vnútorný ako aj vonkajší povrchový náter bolo treba voliť ako difúzny (vzduch prepúšťajúci).

Posviacka kaplnky

Galéria

V piatok 12.9. popoludní bolo nádherné počasie, všetko bolo upratané a pripravené, posviacka mohla začať. Po úvodnej piesni farského spevokolu Melodica mal Petr Keller príhovor o vzniku kaplnky , jej živote a o poslednej oprave v rokoch 2021-2025. Za mesto mal príhovor a poďakovanie viceprimátor pán Róbert Tölgyesi. Vdp. Stanislav Lieskovský a Vdp.Nagy Péter po Božom slove a spoločnej modlitbe posvetili kaplnku. V nasledujúcej časti Petr Keller poďakoval tým, ktorí pomohli pri jej obnove. Ďakovný list* s perokresbou kaplnky odovzdal autor perokresby František Tóth.  Na záver programu opäť zaznela pieseň od spevokolu Melodica a na úplný záver zanôtil Tibor Gubica s kamarátom pesničku, ktorú zvykol spievať nebohý manžel pani Heleny Hlavatej, iniciátorky opravy kaplnky.

Na záver sa podávalo malé  občerstvenie, pagáče, minerálka,  červené a biele víno.  Ohlasy na posviacku boli veľmi príjemné, pochvalné. Posviacky sa zúčastnilo približne 130 ľudí.

            Najbližšie stretnutie pri kaplnke Svätej Rodiny sa plánuje na 28.12.2025, kedy je sviatok Svätej Rodiny.

* 22 ďakovných listov bolo odovzdaných v tomto poradí :

Hlavatá Helena

Kellerová Eva

Vdp. Lieskovský Stanislav

Vdp. Nagy Peter

Belovičová Margita

Benkovič Tomáš

Borovský Michal

Csillag Andrej

Gubica Tibor s manželkou Zuzanou

Hatvany Norbert

Horváth Ján

Keller Petr

Kopáčik Ľudovít

Margitfalfiová Dana

Mittermayerovci

OZ Šaľania

Ondrejková Eva

Petro František

Políček Miroslav

Potúček Juraj

Projekčný ateliér Visia

Prvák Peter

Zdroje a podklady

Informácie sa pokúsil v 8-9/2025 zosumarizovať Petr Keller*, ktorý sa staral o obnovu kaplnky v rokoch 2021 – 2025.

            Zdrojov informácií nebolo veľa, neboli kompletné a zdroje neboli vždy jednoznačné. Niekedy si aj protirečili.  No vychádzalo sa jednoducho z toho, čo bolo k dispozícii.

Zdroje:
1. Rozhovory s:
   – pani Helenou Hlavatou (história kaplnky)
   – pani Zuzanou Gubicovou (história kaplnky)
   – Ing.Jánom Horváthom (obnova kaplnky v roku 1993)
   – Ing. Petrom Kellerom  (vlastné spomienky a zážitky počas obnovy 2021-2025)

2. Kniha „Šaľa – kapitoly z histórie mesta“, autor Šmida Karol

* Ing.Petr Keller sa narodil v Prahe , kde vyštudoval stavebnú fakultu, obor pozemné stavby so zameraním na stavebnú fyziku. Po škole pracoval ako stavbyvedúci. V roku 1992 sa presťahoval z Prahy do  Šale, kde si založil rodinu a pracoval ako stavebný projektant. Momentálne je  jeho pomer dĺžky života v Prahe a v Šali „féle féle“. Teda pol života v Prahe a pol života v Šali.

Lokalita

GPS:  48.1487550N, 17.8844694E