PIESEŇ / PRINESENIE A PREVZATIE KRÍŽA

Láskou ľud stvorený, hriechom brány neba sa vzdal,
No Boh tak miloval svet, že svojho syna obetoval.

 

ZAČIATOK KRÍŽOVEJ CESTY (prežehnanie)

K.: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Ľ.: Amen.

 

ÚVODNÁ MODLITBA

K.: Znovu sa vydávame po ťažkej ceste za Kristovým krížom. Často si ju v mysli premeriavame a porovnávame. Možno už poznáme všetky zastavenia naspamäť, počuli sme najrôznejšie úvahy a predsa táto cesta nás niečím neustále púta, zastavuje a pýta sa nás: Nesúdiš sa? Ako si prijal svoj kríž? Stretáš sa so svojou matkou? Pomáha ti niekto? Ale pomáhaš aj ty? Tiež ťa v živote pripravili o veľa vecí? Aj ty padáš? A naučil si sa aj odpúšťať?… Avšak krížová cesta je nielen plná otázok, ale aj odpovedí, je akýmsi spytovaním svedomia, toho svedomia, ktoré by sme niekedy najradšej nepočuli. Aj napriek všetkému, čo je teraz v tejto chvíli v nás, vstúpme na túto cestu a všímajme si nielen Krista, ale aj seba, kde by sme boli v tej chvíli my a čo by sme dokázali alebo nedokázali urobiť. Najskôr ho však poprosme tými známymi slovami:

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

Pilát moc danú má, zvrátiť cestu bolesti, rán,
A predsa umytím rúk, rozsudok trpký vykoná.

K.: 1. zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť

 

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

Tento súdny proces sa skončil rozsudkom smrti, no sudca neuspel – obžalovaný zomrel, ale pravda nebola umlčaná. Pokúsme sa však na chvíľu vrátiť do tejto súdnej siene a odpovedať na Pilátovu otázku: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“ (Jn 18, 29). Dnes by sa našli mnohí, ktorí by Ježišovi kládli otázky plné bolesti a pochybností: Kde si bol, keď mi zomieralo dieťa? Prečo si nezasiahol do môjho utrpenia? Ako môžeš mlčať, keď toľkí trpia? A Pilát by znova povedal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ (Mt 27, 13). 
A Ježiš? Tak ako vtedy, aj teraz by mlčal. Jeho ticho však nie je ľahostajnosťou, ale pozvaním k zamysleniu. Čo ak je to všetko inak, než si myslíme? Možno na lavici obžalovaných nemá sedieť on, ale my. Nesúdime spravodlivého? Nechceme ho znova ukrižovať? Pilát podľahol nátlaku davu a vydal rozsudok. Rozsudok smrti, ktorý znamená ukrižovanie, musel uspokojiť ich žiadosti, veď sa stal odpoveďou na ich výkriky… „Ukrižuj, ukrižuj ho.“ Chcel si zachovať odstup, no vedel, že pravda, o ktorej hovoril Ježiš, sa ho dotýka. 
Nemohol uniknúť otázke: Čo je pravda? A ani my nemôžeme. My stojíme pred týmto svedectvom a vieme, že si nemôžeme umyť ruky. Aj dnes stojíme pred rozhodnutím – budeme mu robiť obhajcu alebo žalobcu? ? Budeme mať odvahu vyznať ho pred svetom, keď to bude potrebné? Ježišu, daj nám silu stáť pri tebe aj vtedy, keď sa dav postaví proti tebe.

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

PIESEŇ 

Ťarchu ľudskej viny, berie Pán na ramená,
na smrť ženie ho dav, s krížom inú cestu nemá.

K.: 2. zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

 

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

Po tom, čo Ježiša odviedli z vládnej budovy, aby ho zbičovali a ponížili, položili na jeho plecia kríž. Apoštol Ján nás upozorňuje, že „sám si niesol kríž“ (Jn 19, 17). Až teraz začala skutočná cesta kríža. Niesol si nástroj umučenia i popravy. Dalo by sa však povedať, že v tej chvíli niesol na svojich pleciach smrť na Kalváriu. Vtedy takmer nikto netušil, že nie Ježiš bude ten, ktorý skončí, ale smrť. Smrť bude navždy zničená. Alebo ako to spieva cirkev Východu: Kristus smrťou smrť premohol! Takto sa kríž stal nielen znakom víťazstva, ale aj znakom spásy pre všetkých. Preto, ak máš kríž, máš znak spásy. Ak znášaš kríž, nesieš znak spásy. Ak berieš kríž, berieš na seba znak spásy. Nevzdávaj sa ho, lebo iba v tomto znamení zvíťazíš. Ježišu, prosím ťa o silu nielen pre kríže dnešného, ale aj zajtrajšieho dňa.

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

Prvý raz padá pod krížom a cíti sa veľmi sám,
z pier modlitba znie, bolesťou trápi sa Pán.

K.: 3. zastavenie – Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom  

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

Ježiš padá pod ťarchou kríža. Nohy sa podlamujú, ťažké drevo ho sťahuje k zemi. Určite to bol najťažší moment z cesty na Kalváriu. Ale bol to iba „moment“?  Koľko tá chvíľa trvala? Koľko nových rán spôsobila? Zasiahli ho biče, kopance, surové ruky, ktoré ho zdvihli a donútili ísť ďalej. A čo moje vlastné pády? Bolí ma to, keď padnem do hriechu? Alebo si rýchlo nájdem výhovorku, aby som necítil výčitky? Ježišu, pri tomto zastavení ťa prosím, odpusť mi tie hriechy, ktoré ma tak ľahko zrážajú k zemi a ešte viac zaťažujú tvoj kríž. 

Ježiš mohol požiadať o nadľudskú pomoc. „Alebo sa nazdávaš, že nemôžem požiadať svojho Otca, ktorý by mi hneď dal viac ako dvanásť plukov anjelov?“ (Mt 26, 53). Ale nežiada. Prijal kalich utrpenia a chce ho vypiť až do dna. Prijíma pád, aj keď ho dav provokuje: „Ak si Syn Boží, zostúp z kríža!“ (Mt 27, 40). Ostáva verný až do konca. 

Kristov pád je pohoršením pre tých, ktorí videli jeho moc – uzdravoval, kriesil mŕtvych, a teraz je bezmocný? Ale práve v tejto slabosti sa prejavuje najväčšia sila. Nezostupuje z kríža, lebo vie, že jeho poslaním nie je zachrániť seba, ale nás. Boh premieňa tieto pády na spásu sveta. A tak aj moje pády môžu byť premenené, ak ich s dôverou zverím do Božích rúk. Ježišu, daj mi silu vždy vstať a nasledovať ťa.

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

Aj mocná skala sa chvie, keď syn matku svoju stretá,
jej bolesť je veľmi veľká, slza z oka matky steká.

K.: 4. zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

O tomto stretnutí evanjeliá mlčia, no logika lásky hovorí, že Mária nemohla chýbať. Stála pri svojom Synovi, keď prichádzal na svet, a stála pri ňom aj teraz, keď ho svet odvrhol. Ktorá ľudská ruka by dokázala opísať bolesť matky, ktorá stráca dieťa? Ktoré slová by vystihli bolesť syna, ktorý vidí matku, no nemôže sa k nej pritúliť? Toto stretnutie hovorilo tichom – hovorili iba oči a srdcia. 

Matka hľadí na Syna, Syn hľadí na Matku. Meč, ktorý jej Simeon predpovedal, preniká jej dušu. Kríž Syna je aj jej krížom. Jej srdce trpí srdcom Syna, jej bolesť sa spája s jeho utrpením. Kresťanská zbožnosť ju uctieva ako Matku bolesti, lebo prešla touto cestou až do konca. Spoluutrpenie Márie je tajomstvom jednoty s Kristovým krížom. 

Toto stretnutie nám pripomína dôležitosť vzťahu medzi rodičmi a deťmi. „Kto si ctí matku, počína si tak, ako keby si zhromažďoval poklady. Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch“ (Sir 3, 5-6). Mária nás učí stáť pri svojich blízkych v ich utrpení. Neutečme, keď príde bolesť. Buďme si navzájom oporou, tak ako Mária a Ježiš.

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

K zemi tlačí ho pád, a síl už viacej v ňom niet
Šimon cyrenejčan, ťažký kríž mu pomáha niesť.

K.: 5. zastavenie – Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

 
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

 

Šimon z Cyrény sa vracal z poľa, unavený po práci, keď ho prinútili niesť kríž odsúdeného. Nechcel to urobiť, ale nebolo na výber. Kráčal vedľa Ježiša, hrbiac sa pod ťarchou dreva, ktoré mu nepatrilo. Spočiatku vnútorne vzdoroval – tento trest sa ho netýkal, nepoznal toho muža, nechcel s ním mať nič spoločné. No napriek tomu kráčal ďalej. 
Ako dlho trvalo, kým si uvedomil, koho kríž nesie? Ako dlho bol vnútorne oddelený stenou nezáujmu? Možno si spomenul na vlastných synov, Alexandra a Rúfa, a pomyslel si, čo by im povedal, keby sa ho pýtali, kde bol tak dlho. Ktovie, čo doma rozprával, keď konečne vstúpil do svojho domu. Možno pochopil, že jeho neplánovaná cesta bola v skutočnosti darom. 
Aj my niekedy musíme zmeniť svoje plány. Okolnosti nás prinútia urobiť niečo, čo sme nechceli, pomôcť tam, kde sme sa nechystali. Až neskôr si uvedomíme, že práve v tej chvíli sme sa priblížili k Božiemu plánu. Pane, pripomeň nám Šimona z Cyrény, keď pôjdeme príliš rýchlo a nebudeme tak vidieť tých, ktorí nás potrebujú.

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

Sám kráča cestou, Veronike srdce puká,
odvahu za všetkých má, svoju šatku mu ponúka.

K.: 6. zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku 

 

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

 

Skutok tejto ženy bol tak nepatrný, že si ho takmer nikto nevšimol. A predsa sa zapísal do dejín spásy. Veronika, žena bez mena v evanjeliách, sa v zástupe odvážila vykročiť k Ježišovi a utrela mu krvou zaliatu tvár. Možno si v tej chvíli ani neuvedomila, že sa dotýka Božej tváre. Jej skutok bol jednoduchý, ale plný lásky – ako skutky všetkých, ktorí nezištne pomáhajú druhým. 

Veronika nemohla niesť kríž, nikto ju nemohol prinútiť, aby pod ním kráčala, ale predsa niesla utrpenie Krista – tak, ako vedela. Jednoduchým gestom vyjadrila to, čo jej diktovalo srdce. A Ježiš na to nezabudol. Na jej šatke zanechal otlačok svojej tváre, čím jej skutok lásky premenil na večnú spomienku.  Aj my si možno kladieme otázku: „Pane, kedy sme ti pomohli?“ A Ježiš odpovedá: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne ste urobili.“ Každý skutok lásky nesie v sebe Kristovu tvár. Každý súcitný dotyk, každá nezištná služba je ako Veronikina šatka – jednoduchý čin, ktorý sa však v Božích očiach nikdy nestratí.

 

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

K zemi tlačí ho kríž, a síl už viacej v ňom niet,
druhýkrát vstáva náš Pán, kríž je ťažký a pomoci niet.

K.:  7. zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

 

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

 

Znovu pád. Znovu to nezvládol. Zem ho k sebe pritiahla mocnejšie ako nebo. Lenže ani v tejto chvíli Ježiš nechcel prestať myslieť na nebo. Musel vstať, ešte raz sa vzchopiť a dôjsť až na Golgotu, aby odtiaľ otvoril nebo pre všetkých. To je obrovské ponaučenie z tohto zastavenia: Ak si znovu padol, vstaň! Ak znovu padneš, opäť vstaň! Ak budeš neustále padať, musíš neustále vstávať! Nebo je totiž za vstávanie z hriechu, nie za padanie. Nebo získaš, iba ak vstaneš. 
„No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.“ Proroctvo žalmu sa stáva skutočnosťou v úzkych, strmých uliciach Jeruzalema, niekoľko hodín pred Veľkou nocou. V tejto predvečernej horúčke nikto nemyslí na Písmo. Nikto z tých, ktorí vyjadrujú svoje opovrhnutie, nevidí, že práve ich pohŕdanie napĺňa staré slová proroka. 

Ježiš padá pod krížom druhýkrát. Je vysilený, ale padá z vôle Otcovej, aby sa splnili slová Písma. Padá, aby ukázal, že každý pád môže byť premenený na cestu k vzkrieseniu. A tak v bolesti pokračuje, aby splnil, čo bolo predpovedané.

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

Ľudská závisť a hnev, dýcha v srdciach týchto ľudí,
plačúce ženy sú tam, Pán ich všetky napomína.

K.: 8. zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy  

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

 

 

Hla, výzva na pokánie, na naozajstné pokánie, na ozajstný plač nad zlými skutkami. Ježiš sa takto prihovára k Jeruzalemským dcéram, ktoré plačú pri pohľade na neho: “Neplačte nado mnou, ale plačte nad sebou a nad svojimi deťmi!” Je to výzva, aby sme neostávali len na povrchu zla, ale prenikli ku koreňu, k jeho príčinám. 

To isté chce Ježiš povedať aj ako ten, kto nesie kríž. Ježiš, ktorý vždy “vedel, čo prebýva v človeku”, a vždy to bude vedieť. Preto je potrebné, aby on ostával najhlavnejším svedkom všetkých našich skutkov a súdov. „Neplačte.” Týmto poukazuje na to, že sa musíme pridržiavať pravdy, pravdy o našich životoch a skutkoch.
A zároveň nás upozorňuje, že on je ten, ktorý nesie kríž – kríž, ktorý nás očisťuje a dáva nám silu žiť v pravde. Prosím ťa, Pane, daj, aby som dokázal žiť v pravde a v nej chodiť, aby moje skutky vždy odrážali tvoju lásku a pokoru.

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

K zemi tlačí ho kríž, a síl už viacej v ňom niet,
tretíkrát padá náš Pán, je slabý a sily v ňom niet.

K.: 9. zastavenie – Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom

 

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

A znovu na zemi. Tvárou k zemi, akoby „posledný bozk“ tejto zemi, ktorá sa už nevie dočkať jeho krvi. Aj napriek ukrutnej bolesti, nevládnym nohám, zoslabnutým ramenám a vtlačeným tŕňom v hlave, musí vstať. Nesmie zostať, toto ešte nie je koniec tejto krvavej cesty, aj keď už všetko tomu nasvedčuje. Koľké takéto situácie v živote nás chcú presvedčiť, aby sme sa vzdali – nevyliečiteľná choroba, životné sklamanie, neúspech, alebo smrť niekoho blízkeho… Toto zastavenie, ktoré ani zďaleka nebolo posledným, nás pozýva ísť ďalej, aj keď to bude nad posledné sily.

Rozmery tejto poníženosti zbadáme, keď po tretíkrát vidíme Ježiša padať pod ťarchou kríža. Kto je ten, ktorý padol? “Ježiš, hoci bol Božej prirodzenosti, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale sa zobliekol a prijal na seba prirodzenosť sluhu, stanúc sa podobný ľuďom.” Vzal na seba ľudskú podobu, uponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

Zástup na Golgote, cestu s Pánom dokonáva,
krv z rán sa znova valí, keď šat z tela sa strháva.

K.: 10. zastavenie – Pána Ježiša zvliekajú zo šiat

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

 

Vyzliekli ho. Zbavili ho nielen kríža, ale aj všetkého, čo mal na sebe. Potupili ho pred očami všetkých, pred tými, ktorí ho obdivovali, aj pred tými, ktorí ho nenávideli. Takýto je človek bez podoby a tváre…

Toto telo každou ranou, každým kŕčovitým myknutím, dotrhanými svalmi, rinúcou sa krvou, vysilením plní vôľu Otca. Toto telo plní Otcovu vôľu, keď tam stojí obrané o šaty, ako objekt pomsty, skrývajúc v sebe nekonečnú bolesť zneucteného ľudstva

Aj nás raz naša krížová cesta pripraví o všetko. Zoblečie nás o postavenie, úctu, zdravie, hodnosti, naše plány… Nič nám nenechá. Ale z jedného by sme sa nemali dať nikdy vyzliecť: z viery v Boha! O toto jediné si prosme, aby sme tento Boží dar nikdy nestratili.

 

 

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

Bolesť srdce tupí, keď dlane prerazí klin,
z kríža Syn Otca prosí, nech odpustí im tento čin.

K.: 11. zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

Zastavenie, na ktoré sa len veľmi ťažko pozerá. Zastavenie, pri ktorom sa stratila aj tá posledná štipka ľudskosti. Zastavenie, ktoré zastavuje dych človeka. Je to skutočné zastavenie krížovej cesty. Ježišove ruky a nohy sa zastavili. Žijú, ale nehýbu sa. Sú pripravené zomrieť, ale najprv musia vykrvácať. Ukrutná bolesť, o ktorej sa len veľmi ťažko dokáže niečo zmysluplného povedať či napísať.

Celé telo je vypnuté až po krajnosť: kostra, svaly, nervová sústava, každý jeden úd, každá jedna bunka Ježiša je v stave konečného vypätia.

A celý svet sa nachádza v tejto skutočnosti ukrižovania, celý ten svet, ktorý chce Ježiš pritiahnuť k sebe.

Ježišu, sme tu pred tebou a snažíme sa uvažovať nad tým, čo si vtedy prežíval. Nikdy to celkom nepochopíme, aj keby sme pri tomto zastavení stáli celý deň. V tomto sme tvoji dlžníci. Prosíme ťa, nech nie sme klincami v tvojich rukách a nohách, ale tými, ktorí dokážu aspoň trochu zmierniť tvoju bolesť v našich bratoch a sestrách.

 

 

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

Posledný pohľad na dar, pery vlaží ocot trpký,
Pán dušu odovzdáva a smrťou hriech vykúpi.

K.:  12. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

Tri hodiny takto visel na dreve kríža medzi nebom a zemou. Akoby na chvíľu nepatril ani zemi, ani nebu. Tri hodiny úplného odvrhnutia a potupenia. Tri hodiny zápasu s bolesťou a s blížiacou sa smrťou.

Ježiš pribitý na kríž, nemohúci, v tejto strašnej situácii sa prihovára Otcovi. Všetky jeho slová svedčia o tom, že on a Otec sú jedno. Kto mňa vidí, vidí aj Otca.

Aj keď sa zdá, že už nič nemohol urobiť, urobil toho veľmi veľa. V odpúšťaní mu nezabránili ani klince. Toto je veľká lekcia z kríža. Odpustiť sa dá vždy. Dokonca aj na kríži. Na ktoromkoľvek kríži a zvlášť na tom, na ktorý nás dostali druhí.

 

Jednotu Syna a Otca vyjadruje telo pribité na zvislý hranol kríža, a ukrižované ruky sťaby otvorené na objatie. Hľadiac na to by sme si mysleli, že chce privinúť k sebe človeka a celý svet obrovským úsilím. Objať ich.

 

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

Ježiš už nedýcha viac, čepeľ srdce prerazila,
z náručia drahej matky, vkladajú do hrobu syna.

K.: 13. zastavenie Pána Ježiša skladajú z kríža

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

Zložili dobité a priklincované Ježišovo telo. Toto už bola chvíľa bez bolesti. Bolesť však cítia tí, čo stáli okolo neho: jeho matka Mária, sestra jeho matky, Ján, Mária Magdaléna, Salome, Nikodém, Jozef Arimatejský… Ale boli aj takí, ktorí si s Ježišovým posledným výdychom tiež zhlboka vydýchli. Akoby im padol kameň zo srdca. Netušili však, že ten skutočný kameň ešte iba o pár dní padne a oni budú musieť znovu rozdýchavať jeho prítomnosť.

V tej minúte, keď Ježišovo telo snímu z kríža a vložia do rúk matky, pred našimi duchovnými očami sa zjaví chvíľa, keď Mária prijala pozdrav archanjela Gabriela: „Hľa, počneš a porodíš syna menom Ježiš! Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida… a jeho Kráľovstvu nebude konca.“

Mária, ktorá prijala najviac, aj najviac platí svojím srdcom. K tomuto mystériu sa viaže aj proroctvo starého Simeona pri Ježišovom obetovaní v chráme: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Ježiš jej znovu spočíva na rukách.

 

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

Dielo je dokonané, Kristus láme smrti putá,
víťazstvo kríža je v nás, večnosť nám je ponúknutá.

K.: 14. zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú

K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
V.: Lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Chvíľka ticha / Zamyslenie číta:

 

Všetko raz skončí v hrobe. Takto môže hovoriť len ten, kto ďalej nedovidí, iba do zeme. Ježišov prázdny hrob je pre nás dvojakou správou: dobrou aj zlou. Dobrou pre tých, ktorí v neho nielen verili, ale aj žili tak, aby sa s Ním mohli stretnúť a zaujať miesto, ktoré má pre nich pripravené od vekov. Ale je aj zlou správou pre tých, ktorí aj keď ho v celom svojom živote popierali, raz sa s Ním predsa budú musieť stretnúť. Aké to bude stretnutie? Necháme to na Krista.

Medzi hrobmi nachádzajúcimi sa na každom mieste našej planéty je jeden hrob, v ktorom Syn Boží, človek Ježiš Kristus, premohol smrť

Teraz je dôležité, aby sme zostávajúcu cestu k vlastnému hrobu prežili čo najlepšie, aby tá ďalšia z hrobu bola radostným zvítaním sa s tým, ktorý je našou Cestou, Pravdou i Životom.

 

 

Chvíľka ticha

K.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V.: Aj nad dušami v očistci.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PIESEŇ 

Človek zachránený, od pekla trápenia,
nech chválou vždy velebí nášho Pána Spasiteľa.

 

Na pódiu prídu kňazi s krížom, skauti s fakľami
Začne sa záverečná časť KC – záverečná modlitba, poďakovanie, požehnanie, pieseň.
Po príchode ľudí sa začne záverečná modlitba.

ZÁVEREČNÁ MODLITBA

K.: To, nad čím sme teraz uvažovali týchto pár minút, to nás bude stretávať po celý život. Mnohí vieme, čo je to zniesť obvinenie na svoju adresu. Poznáme aj to, čo je to zobrať každý deň svoj kríž na seba a ísť za Ním. Všetci veľmi dobre vieme, čo je to padnúť, ale aj čo je to vstať. Zažili sme možno aj to, čo je to je čakať na pomoc a niet toho, kto by nám pomohol. A niektorí ste tu aj takí, čo ste si iba nedávno prežili Kalvárie svojich najbližších a museli ste ísť za rakvou až na miesto ich posledného telesného odpočinku. Pane, nevieme, ktoré zastavenie z tejto tvojej krížovej cesty bude naše najbližšie. Ale prosíme ťa, sprevádzaj nás na tejto ceste, veď ty sám si ju už raz prešiel.

V.: Amen.

K.: Pomodlime sa na úmysel a za Svätého Otca.

Otče náš…

Zdravas’, Mária…

Sláva Otcu…

K.: Pane, Ježišu Kriste, vypočuj Svätého Otca, pápeža Františka, svojho námestníka, aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
V.: Amen.