Sviatosť pomazania chorých

“Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.” (Jak 5, 14-15)

Evanjeliá dostatočne dosvedčujú, akú telesnú i duchovnú starostlivosť venoval chorým Pán a ako ju prikázal preukazovať aj svojim veriacim. Najlepšie to dokazuje sviatosť pomazania, ktorú sám ustanovil a v Liste svätého Jakuba ju ohlásil. Odvtedy ju Cirkev pomazaním a modlitbou kňazov slávi pre svojich chorých, pričom ich odporúča trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a aby ich spasil (Jak 5,14-16),  ba ich povzbudzuje, aby sa dobrovoľne spojili s utrpením a smrťou Krista (porov. Kol 1,24), a tak prispievali k dobru Božieho ľudu.

Veď človek, ktorý vážne ochorel, potrebuje osobitnú Božiu milosť, aby pod tlakom úzkosti neupadol do malomyseľnosti a aby vystavený pokušeniam azda neklesol vo viere.

Preto Kristus svojich chorých veriacich posilňuje sviatosťou pomazania ako mimoriadne silnou ochranou. Slávenie tejto sviatosti spočíva predovšetkým v tom, že kňazi Cirkvi najprv vkladajú ruky na chorého, potom prednášajú modlitbu viery a chorých pomažú olejom posväteným Božím požehnaním. Týmto obradom sa naznačuje aj udeľuje sviatostná milosť Ducha Svätého, ktorá pomáha celému človekovi k spáse, dôverou v Boha ho pozdvihuje a posilňuje proti pokušeniam zlého ducha a proti úzkosti pred smrťou, aby vedel zlo nielen odvážne znášať, ale aj proti nemu bojovať, a získal aj zdravie, ak to osoží jeho duchovnej spáse. Ak je to potrebné, udeľuje aj odpustenie hriechov a završuje kresťanské pokánie.

KOMU SA UDEĽUJE

Sväté pomazanie sa má udeliť so všetkou horlivosťou a starostlivosťou veriacim, ktorí sú pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve života. Na posúdenie vážnosti ochorenia stačí rozumný čiže pravdepodobný úsudok, pričom sa treba vyhnúť akejkoľvek úzkostlivosti.

Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po prijatí pomazania vyzdravel a znova upadol do ťažkej choroby, alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stalo vážnejším.

Pred operáciou sa sväté pomazanie môže udeliť chorému vždy, keď dôvodom samej operácie je nebezpečná choroba.

Sväté pomazanie sa môže udeliť aj starým ľuďom, ktorí značne upadli na sile, hoci nevidieť, že by boli nebezpečne chorí.

Sväté pomazanie sa má udeliť aj deťom, a to vtedy, keď používajú rozum natoľko, že ich táto sviatosť môže posilniť. V pochybnosti, či dosiahli používanie rozumu, sviatosť sa má udeliť.

Veriaci majú byť správne poučení, aby si sami žiadali pomazanie a aby ho hneď, ako sa im naskytne vhodný čas na jeho prijatie, prijali ho so živou vierou a nábožným duchom a nepodľahli zlozvyku odďaľovať sviatosť, na posledné okamihy života. Rovnako všetci, ktorí opatrujú chorých, ako aj rodinní príslušníci, majú byť poučení o povahe tejto sviatosti a zavolať kňaza v dostatočnom predstihu.

Ak kňaza volajú na poslednú chvíľu k chorému, ktorý skôr, ako kňaz stihne prísť, umrie, nech prosí zaňho Boha, aby mu odpustil hriechy a milostivo ho prijal do svojho kráľovstva, pomazanie nech mu kňaz však už neudelí.

V našej farnosti navštevujeme chorých, starých a nevládnych priamo v ich domácnostiach, obyčajne pred Vianocami a Veľkou nocou a v týždni pred prvým piatkom. Ak je chorý v ohrození života, sviatosť sa udeľuje bez zbytočného odkladu. Nahlásiť takto chorého človeka môžete pred sviatkami po svätých omšiach.